Meno: Freyja

Pohlavie: Samica

Rasa: Leopard škvrnitý (Čierny panter)

Věk: 4 roky

Rodina: Otec - neznámi, Matka - Zoya✝, Brat - Nitro

Minulosť: Normálne sa mláďatá rodia do opatery svojej milovanej mamičky, ktorá sa o nich s láskou stará, až kým sa neosamostatnia. Fajn, tak ja som bola teda výnimkou. A môj brat tiež. Narodili sme sa leopardici, menom Zoya, niekde v pytliackom dúpäti ľudí, dvojnožcov, bezsrstých... Nazvite si ich ako chcete, mne to je úplne jedno. Prvé, čo si pamätám sú obrovské tlapy, ktoré ma schmatli a niekam odvliekli, preč od bezpečia, tepla a mlieka. Keď som podrástla, zistila som, že to, kam všetky mláďatá nosia, hneď po narodení, je veterinár - alebo teda človek, ktorý skontroluje vaše zdravie. To je však nepodstatné... Prvé dva týždne som bola u Zoye, ktorá mňa i brata dojčila, avšak to bolo všetko, čo sme od nej dostali. Nečistila nás, ani nezahrievala v noci - ako som rástla, pochopila som, prečo... Asi keď som mala mesiac, preložili nás s bratom do samostatnej klietky, každého inde. Začali nás kŕmiť mäsom a znovu nás vzali k veterinárovi. Zatiaľ sa zdalo všetko v normále, až na to, že sme boli odlúčený od seba i matky. Všetko sa to zrútilo, keď som mala asi 4 mesiace. Viete si prestaviť malé štvormesačné mláďa, ako ho schmatol obrovský chlap, strčil do arény a každodenne, až kým sa nezotmelo ho tam mlátil, aby poslúchalo? Tak teda vitajte v úvode mojej kariéry. Asi keď som mala 6, možno 7 mesiacov ma uspali. Netuším, čo sa vtedy dialo, no keď som sa zobudila, cítila som bolesť na podbrušku. Neskôr mi jedna tigrica vysvetlila, že mi zobrali možnosť mať mláďatká. Takže už ste sa dozvedeli prečo tie malé potvory z duše nenávidím. Pár týždňov potom ma nechali v klietke - ano to bol vtedy môj domov - kým sa mi stehy nezahojili. Veľmi príjemná dovolenka. Lenže po mojej dovolenke som znovu skončila u nejakého chlapa so železnými palicami, ktorými nám všetkým vypaľoval znak do kože. Na tú otrasnú bolesť sa nedá zabudnúť. To som, ale ešte netušila, čo príde... Konečne sa dostávame k tej zaujímavejšej časti môjho príbehu. Po označovaní som pár dní znovu ostala zavretá v klietke. To sa vtedy chystali na vystúpenia. Netušila som, čo tým mysleli, avšak hneď, keď ma odtiahli a vypustili do arény, kde som zbadala chlapa s bičom a naokolo ľudí pištiacich nadšením, uvedomila som si, že to, čím som si prešla, bolo len prípravou k utrpeniu v tejto manéži. Postupne som si zvykla na hluk a naučila sa, ako vychádzať s chlapom s bičom v ruke. Nerobila som problémy a dostávala som sa na priečke stále vyššie a vyššie. Ľudia sa na moje vystúpenie schádzali stále častejšie, teda až do chvíle, kedy som spanikárila a zaútočila. Bolo to, keď ma chlap donútil skočiť cez oheň. Normálne som s tým problém nemala, avšak tu išlo o preskočenie viacerých horiacich kruhov naraz. Volali to Diabolský let. No vedela som ako dopadol môj brat, potom čo ho to donútili skočiť. Oheň ho zapálil a ostali mu nechutné jazvy z popálenín po celom tele. Preto som na chlapa s bičom skočila. Neublížila som mu, no viete ako to chodí... Vlastne nie neviete. Odvliekli ma do karantény, medzi nebezpečné šelmy. Myslela som, že ma zabijú, avšak po tom, čo videli, akú silu a zúrivosť v sebe mám, ma preložili do novej manéže. Táto bola iná - všade boli hrubé mreže a sedadlá pre divákov boli ďalej, akoby nechceli, nech sa im niečo stane. Táto lekcia ma naučila, že nikdy nič neočakávajte, iba berte, dokým je čo a nedeľte sa. Aby sme ale prešli k tomu, čo sa stalo... Stala som sa jedným zo zabijákov. V manéži som bola donútená bojovať s ostatnými, mnohokrát väčšími a silnejšími mačkami, na život i na smrť. Poprvé, som zabila tigra. Vtedy som sa snažila iba prežiť, branila som sa a preto zomrel. Vravela som si, že nie som vrah, dokým nedošlo na ďalšie boje a ja som zabíjala znovu a znovu. Postupom času som k tomu priľnula. Bola to už denná rutina, no s omnoho lepšou odmenou. Jedla som dostávala trikrát viac, mala som väčšiu klietku. Zdalo sa, že moja chyba ma dostala do raja. Ale ani to, tak nemalo ostať navždy. Jedného dňa ma totiž do manéže zavreli s mojim vlastným bratom. Dúfala som, že sa bojovať nebudeme. Bol to predsa brat - nemohla som ho zabiť. Avšak Nitro vedel, aký blahobyt mám vďaka sláve zo zabíjania ostatných, preto bez váhania zaútočil a rozpútal najkrutejší boj, aký som kedy zažila. No i keď som už mala telo plné škriabancov, nehodlala som bratovi ublížiť, preto som hľadala inú možnosť, ako sa odtiaľ dostať živá. Napokon som si všimla, že vchod, kadiaľ nás do manéže vpúšťali, má dvere z tenších tyčí. Lenže kým som stihla niečo urobiť, Nitro ma zvalil na zem a chystal sa ma doraziť, preto som mu musela dať lekciu. Zaprela som mu laby do brucha, pazúrmi potrhala kožu a odhodila ho, krvácajúceho na stranu. Prežil to, no v tej chvíli už nemal silu vstať, čo mi dalo šancu na útek. Pribehla som k dverám a začala do nich narážať. Tlačila som do nich, až dokým som nepočula prasknutie a zacítila povolenie pantov. Dvere povolili a vyvalili sa von. Nečakala som ani sekundu a rozbehla sa chodbou von. Ľudia pravdaže začali panikáriť a chlapi sa ma snažili zastaviť, ja som však v návale hnevu a adrenalínu nezastavovala. Bolo mi jedno, čo som zabila, čokoľvek mi prišlo do cesty som dotrhala a len trielila k východu. Preletela som cez roztvorené dvere, kadiaľ prchali vydesený diváci a zamierila som niekam do noci... Takto som sa dostala na slobodu. Avšak hneď na druhý deň som si uvedomila, že sa musím všetko naučiť, aby som prežila. Dva roky som žila zavretá v klietke, kŕmená a jediná činnosť bola boj. Našťastie inštinkty mi napomáhali a postupne som sa naučila, ako sa uživiť, loziť po stromoch a podobne. Nebolo to jednoduché, ale dokázala som to. Nakoniec som začala putovať, stále ďalej od môjho rodiska. Snažila som sa zabudnúť na minulosť, no nepodarilo sa mi to a tak som ju iba udupala v sebe. Pravdepodobne vďaka tomu som dokázala žiť ďalej. Svedomie kvôli obetiam mojich pazúrov ma netrápilo. Bola som hlavne rada, že som preč od tých tyranov, konečne začínajúc normálny život, ktorý ma napokon doviedol až do Levej ríše...

Povaha: Freyja - už meno samotné sa nesie vo význame smrti. Nie je teda náhodou, že i tento panter je zabijákom od narodenia. Nemusíte však zachádzať veľmi ďaleko, stačí jeden pohľad na jazvy rysujúce sa v srsti tejto samice, aby ste zistili, že si s ňou nemáte zahrávať. Freyja je totiž vrah, ktorý nepozná zľutovanie. Pokiaľ ste sa s ňou zaplietli, modlite sa, aby ste vyviazli živý. Odmala učená zabíjať, pozná Freyja mnoho bojových techník, ktoré jej zaisťujú výhru temer vždy. Ak by ste teda hľadali spôsob, ako ju napadnúť - Nie, určite ju skokom na chrbát, či útokom zo zálohy neprekvapíte. Hnev, ktorý v krvi tohto pantera koluje, si taktiež hľadá rád cestu, kde by mohol vyvrieť. Freyju nikdy nikto neučil, aby svoju zlosť krotila, preto sa ľahko vytočí i na úplných maličkostiach. Keď sa to však stane, radšej berte nohy na plecia, pretože to čo sa vtedy prebúdza je číre zlo, ktoré posadne jej myseľ a prevezme kontrolu nad telom i dušou. No ako by sme opísali Freyjine vystupovanie pri normálnom stretnutí? Určite nečakajte prívetivú, vysmiatu a milú tvár. Freyja je na prvý i druhý - kľudne povedzme, že i na tretí - pohľad odťažitá, tichá a nevrlá. Nerada komunikuje. Najradšej trávi čas sama, niekde v tieni, na konári sekvoje. Ale keď už ju donútite prehovoriť, bude odvrkávať a snažiť sa vám znepríjemniť deň svojou existenciou. Jednoducho povedané - nenávidí všetko, čo sa hýbe, no najviac mláďatá. Neznáša tie otravné malé klbká srsti, ktoré sa stále niečo vypytujú. A čo od nej očakávať, keď ste zranený? Pomoc určite nie. S najväčšou pravdepodobnosťou vás obíde a nechá zomrieť alebo vám ublíži ešte viac. Skutočne, táto samica sa vyžíva v utrpení druhých. Preto, keď ju zbadáte, len tak uloviť nejaké zviera, ktoré napokon nechá iba bolestne vykrvácať a so spokojným úškrnkom sa otočí a odkráča - robí jej to radosť. Komu by, ale nikdy neublížila, sú motýliky. Tie malé farebné hmyze miluje. Je to asi jediná vec, ktorú má rada. Môže ich pozorovať hodiny, či dokonca, keď má dobrú náladu, možno ju zazrieť, ako ich z hry snaží chytiť medzi labky alebo ich naháňa po savane. Predsa sa v tomto kamennom srdci nájde kúsok hravého mláďaťa. Z minulosti si nesie nepekné trauma, ktoré sa veľmi odráža na jej chovaní. Prehnané reakcie, či výbuchy hnevu k tomu patria. Flashbacky ju tiež veľmi radi sprevádzajú, čo jej život tiež moc neuľahčuje. Všetko si však necháva pre seba a nikto, okrem jej brata, netuší, čo sa skutočne stalo. Emócie najavo nedáva, zrovna z dôvodu, aby to niekto nezneužil. Je presvedčená, že akýkoľvek náznak citov je prejavom slabosti. Neverí, že existuje dobro, preto na mier a láskavosť zanevrela. Je, ale vynikajúca herečka a pokiaľ bude niečo chcieť, bez ťažkostí vás obalamutí svojím dramatickým výstupom. Preto bacha, čo všetko tejto samici uveríte.

Schopnosti:

- fantastická bojovníčka (vyrovná sa, kľudne aj dvojnásobne väčšiemu samcovi) - odmlada vycvičená zabíjať.

Poznámky:

- vzrastovo nižšia, než ostatné pantery

- kvôli zraneniu z minulosti vidí jedným okom rozmazane

- okrem zvýšeného melanínu v srsti sa u nej prejavil i albinizmus (viz. predná biela laba a nos)

- fóbia z ohňa a úzkych/uzavretých priestorov

- miluje motýle

- vie veľa o ľuďoch a ich živote

- nevie plávať

- zhoršená schopnosť čuchu

- dokáže sa uživiť, no vieme ju nazvať ako podpriemernú lovkyňu

- korisť žerie stále na zemi (nevie, že si ju má vytiahnuť hore na strom)

- keď leží na konári, chvost má okolo neho vždy obmotaný, kvôli rovnováhe

- štíhla, svalnatá postava